Nezapredajme svoju dušu

Nezapredajme svoju dušu

Ste radi, že na Slovensku žijeme v mieri, že nerinčia zbrane a nepadajú bomby? Moja babička mala na hlave ranu po výbuchu skutočného granátu. Nenechajme sa však oklamať ilúziou. Aj v dnešnej dobe vznikajú rany, nespôsobujú ich skutočné guľky či šrapnely. I teraz sú mnohí ľudia zraňovaní, rany ale v prevažnej miere sú očiam neviditeľné, je totiž prestreľovaná naša Duša. Rozbuškami sú hádky medzi nami, výstrely smerujú z úst, kopeme do seba slovami. Fackujeme a ponižujeme, lebo nás to často  naučil život sám. Naučili nás, že život sú neustále preteky za víťazstvom nad niekým alebo niečím. Tí najpodlejší zistili, že najrýchlejšie a najľahšie sa stúpa po chrbtoch druhých. Už deti v školách sa tomu učia, motivujeme ich mať najlepšie známky, byť na stupni víťazov vo vedomostných či športových súťažiach, tým ich dopujeme egoizmom, učíme ich opájať sa víťazoslávnym, božským pocitom hľadieť na iných zhora. Odrazu zistíme, že čo sa takto naučia, je povrchné.

Keď sa pred rokom zatvorili školy napísala som báseň…

Nie je dôležité, koľko tu ešte budeme, ak nový scenár ľudstvu nenapíšeme.

Nie je dôležité, čo nestihneme deti naučiť, ak budú potrebovať len povzbudiť.

Nie je dôležité, koľko dostanú jednotiek, ak na neúctu a zlobu nenájdu liek.

Nie je dôležité, čo nám tento chaos vezme, poriadok aspoň vo svojom vnútri spravme.

Najdôležitejšie je, koľko dobra vykonáme, koľko pomoci tým, čo to potrebujú, poskytneme.

Dôležité bude naučiť sa pokory, vedieť postarať sa nielen o svoje potreby.

Empatia otvorí naše srdcia dokorán, pootvára veľa vnútorných brán.

Aj bez otvorených chrámov to dokážeme, vybudovať v sebe chrám, tak si pomôžeme.

Srdce na správnom mieste majme.

A naozaj, táto pandémia nám toho veľa zobrala, ale nás i veľa naučila. Viac sme sa mohli venovať rodine, spolu piekli chleba, varili, šili rúška, čerstvý vzduch viac vážiť si začali. Nachvíľu sme zo strachu zaliezli do bezpečnej ulity, verili, že pomôže vytvoriť, čo najmenšie komunity. V zahĺbení do seba sme mohli prehodnotiť svoje priority.

Svet sa začal naozaj meniť. V médiách sa jednostranne pretláča len cesta očkovania, ako cesta najväčšej slobody. Svet by potreboval najviac ale naočkovať empatiou a láskou, to by prinieslo najviac pozitívnych zmien. Vedieť sa vcítiť do pocitov druhých ľudí nedokáže každý, to je isté. Veľa vecí by dopadlo inak, keby sme sa vedeli na svet pozrieť očami detí, očami vystrašených dospelých, očami osamelých starých ľudí, očami krachujúcich podnikateľov, jednoducho očami tých, ktorým sa ubližuje.

Nezáleží pri tom, či sme Slováci, Maďari alebo Česi, či sme kresťania, kalvíni alebo ateisti. Reč ľudského Srdca je univerzálna, Láska nemá definíciu, nedá sa popísať, ak ju necítite. Nepotrebujeme sa predbiehať, kto ľúbi viac a kto menej, ľúbiace srdce je ako hrnček var, keď nájdete recept na lásku, nebudete chcieť prestať ju vyrábať.

Naučiť empaticky sa správať naše deti je v dnešnej dobe oveľa dôležitejšia úloha, ako ich naučiť ťažké vzorce z matematiky, alebo bez jedinej chyby napísať diktát. Vrátiť empatiu do medziľudských vzťahov možno chápať ako správne dosádzanie tvrdých či mäkších slov a činov do vzorcov správania. Deti sa to naučia len zrkadlením a opakovaním správnych vzorcov chovania, ktoré vidia vôkol seba. Tiež sa potrebujú naučiť, že všetko sa dá opraviť a chyba niekedy pomôže nájsť ešte elegantnejšie riešenie problému. Treba im ukázať, že k správnemu výsledku sa dá dostať rôznym postupom riešenia a výsledok nie je vždy konštantný, pre každého z nás ten správny výsledok môže vyzerať inak. Dôležité je, aby sme všetci spolu pri riešení spoločnej sústavy rovníc a výrazov nedospeli k tomu, že riešenie neexistuje. Ak aj riešenie nebude len jedno jediné, môže ich byť kľudne i nekonečne veľa, pretože svet sa skladá z nekonečne veľa veličín a neznámych, nekonečne veľa jedinečných osôb. Veľký musíme byť, ale hlavne duchom, tú jedinečnosť v sebe objaviť a za neznáme treba dosadiť reálne dobré skutky, niekedy dokonca stačia len silne pozitívne myšlienky, ktoré inšpirujú ďalších. Vlejeme nádej ľudstvu, že snahy na riešenie nie sú márne a spoločne sa postupnými krokmi priblížime stále bližšie k zvolaniu,

toto riešenie je správne!

 499 total views,  2 views today

Reklama
Insert Ads Here