Slovensko nás potrebuje

Vždy som bola hrdá na Slovensko, na naše tradície a kultúru. Hoci je svet vedený k multikulturalizmu, dávno sme zistili, že všetko sa spojiť nedá. Veď aj pri skladaní puzzle vždy záleží na každej strane dieliku, s akým iným dielikom si sadnú. Generácie našich predkov nebojovali proti nájazdom Turkov, Tatárov len tak. Keby vtedy niekto pozeral na to, že tu jednoducho majú právo žiť, Európa by vyzerala úplne inak.  Dnešná doba nás učí, že sa máme pokoriť pred právami menšín a na svoje zabúdať. Nemám nič proti ľuďom inak orientovaným v sexuálnej, náboženskej či národnostnej sfére. To, aký orientačný zmysel máme v sebe nastavený záleží vždy od toľkých faktorov, ako je genetika, výchova a spoločnosť, kde vyrastá jedinec, že sa z toho naozaj nedá len tak ľahko „vyliečiť“. Vedieť sa, ale akceptovať a prísť na to, že predsa len model rodiny mama, otec, deti je, ak to všetko funguje, najlepší a najuniverzálnejší stavebný prvok zdravej spoločnosti, je podľa mňa veľmi potrebné. Nezabúdajme na svoje korene, na to, čo nám bolo odmalička vštepované a ak to vo svojom vnútri tak cítime, verme si, lebo sme tým veľmi blízko k tomu byť skutočne šťastní.

Pred rokom som hrdo napísala báseň o Slovensku, lebo naozaj máme byť na čo hrdý.

SLOVENSKO je krásna zem,

vyrástla som tu, preto ju milujem.

Je to vlasť múdrych a smelých otcov,

ktorí si ctia túto zem prácou.

Je to otčina láskavých a krásnych mám,

ktorých oddanosť a vrúcnosť poznáš sám.

Je to domovina veselých a milých detí,

na ktorých vidieť, ako ten čas letí.

Vychovajme z detí dobrých a srdečných ľudí,

nech vedia, ako to v živote chodí.

Dnešná doba má veľmi rýchly spád

a každá pýcha predchádza pád.

Spojme teda spolu svoje sily,

za lepšie Slovensko i Svet celý.

Nežijeme totiž na ostrove na vlastnom svetadiely,

vážme si ľudí z iných národov,

veď dosť bolo už nezmyselných rozdielov,

nerobme si už vymyslených nepriateľov.

Žime tak dobre, ako sa len dá,

našu dušu nech už nik nezapredá.

Netreba nám dúhové pochody,

zlosť vyrobí len ďalšie nezhody.

Ak všetci využijeme svoju energiu

pre spoločný cieľ,

bude nám lepšie na Zemi,

kto by to nechcel?

Stačí podať ruku na pomoc,

odpustenie má tiež obrovskú moc.

Nikto patent na rozum nemá,

každý má vlastné bremená.

Naučme sa nezištne pomáhať,

znovu sa do lásky zaľúbiť,

Srdcom temno uchopiť,

tým z neho kameň odvaliť

a myšlienky správnym smerom nastaviť.

A potom sa nám bude svetažiť.

 

Na Slovensku je veľmi veľa zrúcanín, často sa stávalo, že neostával kameň na kameni, často sa z krásnych zákutí stávali len rozvaliny. Verím ale, že ešte v mnohých z nás búcha horúce srdce pre pravé hodnoty, že nie všetkým ešte skamenelo. Verím, že je dosť ľudí, ktorým záleží na budúcnosti a pozerajú sa dopredu otvorenými očami, nie zalepenými peniazmi a mamonou. Nerozčleňujme sa na zaočkovaných a nezaočkovaných, na Slovákov a Cudzincov, na veriacich a ateistov, spájajme sa. Tak, ako sme voľakedy neodcudzovali, ak niekoho volal Boží hlas do služby, neodcudzujme teraz nikoho, ak ho to volá ísť sa zaočkovať. Ale ani neodsudzujme nikoho, ak cíti, že si to do seba nechce dať pichnúť. Nebojme sa navzájom si podať ruky, priblížiť sa k sebe aj na menej ako 2 metre, veľa vecí, čo sa okolo nás deje, je len preto, aby sme sa seba báli a vyčleňovali sa.

   Dôverujme viac svojmu vnútornému hlasu, započúvajme sa, kam nás volá. Cesta sa potom pred nami niekedy i sama rozprestrie, aká je pre nás pripravená. Dôverujme si, je v nás viac ako si vieme predstaviť.

 

 

74 total views, 19 views today

Reklama
Insert Ads Here

Napsat komentář